ĽUDSKÉ PRÁVA Ľudské práva sú také práva, ktoré náležia každej ľudskej bytosti bez výnimky. Tieto práva sú založené na myšlienkách osvieteneckých filozofov 18.storočia. Ľudské práva zahŕňajú sociálne práva (ako práca, bývanie, jedlo atď.) a politické práva (sloboda myslenia a prejavu, ochrana pred väznením, mučením a pod.). Všetky krajiny v Európe, okrem niektorých malých alebo nových, podpísali Európsku deklaráciu ľudských práv alebo Deklaráciu ľudských práv OSN.

ROVNOPRÁVNOSŤ Rovnosť je stav rovnocennosti. To znamená, že žiadna osoba nie je hodnotnejšia než iná, nech má akýchkoľvek rodičov, nech má akúkoľvek spoločenskú pozíciu. Samozrejme, ľudia nie sú identickí vo svojich záľubách, schopnostiach a spôsobe života. Takže rovnosprávnosť znamená, že všetci ľudia majú rovnaké práva a rovnaké možnosti pre svoju činnosť. Musí preto existovať rovnaká príležitosť v oblasti vzdelania či zamestnania i šanca na úspech pre všetkých, čo bude potom meradlom ich vlastného úsilia.

TOLERANCIA Tolerancia je rešpekt, akceptácia a uznanie bohatej rôznorodosti svetových kultúr, foriem prejavu a spôsobov života ľudí. Tolerancia je harmónia v rôznorodosti. Je pestovaná znalosťou, otvorenosťou, komunikáciou a slobodou myslenia, svedomia a viery. Tolerancia je byť samým sebou bez potreby vnucovania svojich pohľadov iným. Tolerancia nie je ustupovanie, blahosklonnosť alebo zhovievavosť. Tolerancia je predovšetkým aktívny prístup vyplývajúci z pochopenia všeobecných ľudských práv a základých slobôd iných. Uplatňovanie tolerancie neznamená tolerovať sociálnu nespravodlivosť alebo vzdať sa svojeho presvedčenia. Znamená to, že každý má slobodne mať svoje presvedčenie a akceptovať, že iní majú tiež svoje.

INTOLERANCIA Intolerancia je nedostatok úcty voči iným spôsobom chovania a jednaniu, nedostatok rešpektu k inému presvedčeniu či viery. Prejavuje sa zákazom odlišných spôsobov chovania či názorov. Intolerancia môže znamenať, že sa s niektorými ľuďmi nebude zaobchádzať odpovedajúcim spôsobom z dôvodov ich náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie, alebo pre ich odev, či účes. Intolerancia neakceptuje odlišnosť. Je základom rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a diskriminácie všeobecne. Často vedie k násiliu.

PREDSUDKY Pokiaľ si utvoríte mienku o niekom, koho ešte nepoznáte, na základe prijatých charakteristík skupiny, ku ktorej podľa vás patrí, tak ste zaujatý, máte predsudky. Predsudky sú komplexom predstáv, ktoré sú predformované a založené na predpokladoch, bez toho, aby boli dokázané. Keď získajú permanetnú formu, nazývajú sa stereotypy. Pokiaľ je niekto zaťažený predsudkami, bude náchylný vidieť len tie veci, ktoré súhlasia s jeho predstavami, a tak bude len posilňovať svoju zaujatosť a stereotyp, v ktorý verí. Panuje zhoda v tom, že predsudky sú získané, naučené.

DISKRIMINÁCIA Diskriminácia je súdenie niekoho a zasiahnutie voči nemu na základe zjavne bezvýznamných charakteristík ako je napríklad farba kože, pohlavie, sexuálna orientácia, národnosť, sociálna trieda, etnická príslušnosť a pod.

XENOFÓBIA Doslovne “xenofóbia” znamená strach z cudzincov. Toto slovo sa obvykle používa na označenie neznášanlivosti k ľuďom z iných krajín alebo iných etnických skupín, rovnako ako aj nedostatok rešpektu pre ich tradície a kultúru.

RASIZMUS Rasizmus je viera, že niektorí ľudia sú nadradení iným z dôvodu prislušnosti k určitej rase. Rasisti definujú rasu ako skupinu ľudí so spoločným pôvodom. Rozlišujú rozličné rasy podľa fyzických charakteristík, ako napr. farba kože alebo kvalita vlasov. V skutočnosti tu nie je žiaden ostrý rozdiel medzi rasami, obzvlášť nie taký, ktorý by mal zmysel. “Rasa” nemá biologický základ, je to umelé slovo. Slovo “rasizmus” je tiež používané ako opis hanlivého alebo agresívneho správania voči členom “nižšej rasy”. Relatívne nová forma rasizmu niekedy nazývaná “etnická a kultúrna diferenciácia” hovorí, že všetky rasy alebo kultúry sú rovnocenné, ale nemali by sa miešať, aby sa zachovala ich originalita. To však môže viesť k apartheidu.

ANTISEMITIZMUS Antisemitizmus je zaujatosť voči Židom. Antisemitisti chybne predpokladajú, že Židia sú podstatne odlišní od iných ľudí, že chcú vládnuť svetu a majú v úmysle toho dosiahnuť celosvetovou konšpiráciou. Táto forma xenofóbnej intolerancie vedie k diskriminácii jednotlivcov rovako ak aj k perzekúcii Židov ako skupiny. Najstrašnejším prejavom antisemitizmu v histórii bol nástup Hitlera k moci a šírenie nacistickej ideológie čistoty rasy. 6 miliónov Židov deportovaných z krajín dobytých Nemeckom zomrelo v koncentračných táboroch počas holokaustu.

FAŠIZMUS Fašizmus je násilné reakčné pravičiarské politické hnutie, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavuje ako otvorená teroristická diktatúra. Fašizmus má podporu vo všetkých spoločenských vrstvách obzvlášť v časoch politických a ekonomických kríz, ničí demokratické slobody a diskriminuje členov špecifických (etnických) minorít a ľudí s odlišnými názormi. Fašisti veria vo “vládu silnej ruky”. Fašizmus stavia na silnom nacionalizme, ktorý sa tak často mení na rasizmus. Najhroznejšia forma fašizmu bola nacistická diktatúra v Nemecku v rokoch 1933-1945. Dnes existujú skupiny, organizácie a strany, ktoré znovu podporujú túto ideológiu.

NACIZMUS Nacizmus je ideológia a politika nemeckého fašizmu, pre ktorú bol charakteristický rasizmus, antisemitizmus, totalitarianizmus, sociálna demagógia, agresivita a nadradenosť nad inými národmi. Slovo nacizmus je odvodené od výrazu nacionálny socializmus, čo bolo politické hnutie v Nemecku vedené NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). NSDAP bola založená v roku 1919 a v roku 1939 získala absolútnu moc. Po skončení 2.svetovej vojny bola v Norimbergskom procese prehlásená za zločineckú organizáciu. Nacistický režim bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí, časť z nich našli smrť v plynových komorách z dôvodu ich (predpovedanej) odlišnosti. Zvlášť perzekuované skupiny boli Židia, Rómovia, homosexuáli a komunisti/socialisti. Niektoré skupiny sa stotožňujú s ideálmi nacizmu aj dnes. Nazývajú sa neonacisti. Neonacisti sa niekedy manifestujú ako skinheadi. Neonacisti neveria v dôvod, ale v silu násilia.

NÁROD Národ je spoločenstvo nelíšiace sa od ostatných markantnými telesnými črtami (aj keď je rasovo určené), ale predovšetkým špecifickou kultúrou a spôsobom života. Je to skupina ľudí, ktorá sa vytvorila historicky a k jej dôležitým znakom patrí spoločná reč, vedomie príslušnosti k národu, pospolitosť územia, prípadne vlastná štátnosť. Myšlienka existencie národov je relatívne mladá, objavila sa až v 19.storočí. Pojem národnosť sa zvykne používať v troch významoch: ako synonymum pojmu národ, na označenie spoločenstva, ktoré sa v národ ešte nesformovalo a na označenie národnej menšiny.

NACIONALIZMUS Nacionalizmus je politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všatky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo. Nacionalizmus rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá nakreslila čiaru na mape. Tento politický smer nadradzuje jeden národ druhému a zvyčajne vedie k nedôvere až k napriateľstvu voči iným národom. Extrémnou formou je šovinizmus.

PATRIOTIZMUS Je to vlastenectvo, hrdosť na príslušnosť k určitému národu. Patriotizmus vychádza z emotívneho vzťahu k národnosti, národu, k jeho kultúre a spoločnosti. Nevylučuje priateľstvo k iným zemiam a rešpektuje ich práva a záujmy.

INTERNACIONALIZMUS Je to vízia sveta, kde sú ľudský život, ľudské práva a dôstojnosť chápané ako dôležitejšie než národnosť. Internacionalizmus znamená odmietnutie existencie akýchkoľvek rozdielov medzi príslušníkmi ľudského rodu všetkých národností.

INTERKULTURALIZMUS To je viera v obohatenie poznaním iných kultúr. Rôzni ľudia môžu žiť spolu i napriek rozdielným kultúrnym zázemiam. Interkulturalizmus akceptuje a rešpektuje rozdiely.

MULTIKULTURALIZMUS Znamená to existenciu rôznych kultúr vedľa seba, obvykle v jednom štáte. Môže však ísť aj o navzájom izolované skupiny (napr. v Juhoafrickej republike).

INTEGRÁCIA Integrácia je proces zjednocovania jednotlivcov a činností v nový systém. To znamená, že menšinové a väčšinové skupiny si tak uspôsobia svoj spôsob života, aby obsahoval elementy hodnôt a ideálov oboch skupín. Integrácia taktiež znamená, že každý si nájde miesto v spoločnosti.

ASIMILÁCIA Asimilácia je proces, v ktorom sa skupina ľudí (jej člen) vzdáva svojej vlastnej kultúrnej tradície, aby sa stala časťou inej kultúry. Príslušníci menšinových skupín imitujú spôsoby dominantnej skupiny, aby ich nebolo možné od nej odlíšiť. Tento proces môže zasiahnuť podstatu ľudskej identity (tzv. “vykorenenie” človeka) a i tak nemusí priniesť jednotlivcovi menšinovej skupiny akceptáciu, uznanie okolia.

SEGREGÁCIA Je fyzickým oddelením, separáciou skupín (bývanie, pracovné miesta, sociálnych funkcií). Obvykle ju navodí dominantná skupina, ale aj menšinové skupiny prejavujú nezriedka tendencie k segregácií z dôvodov napr. strachu. Len málokedy sa realizuje kompletná segregácia.

MENŠINA Je to skupina osôb žijúcich v suverénnom štáte a tvoria menej ako polovicu jeho obyvateľov. Jej príslušníci majú spoločné etnické, náboženské či jazykové charakteristiky, ktoré ich odlišujú od zbytku obyvateľstva. Niekedy rozoznávame menšinu nie podľa jej percentuálneho zastúpenia v určitej oblasti, ale podľa jej pozície v sociálnej, ekonomickej sfére.

MIGRANT Migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do zeme, v ktorej sa nenarodila a/alebo nie je jej občanom. Migranti sa líšia od utečencov tým, že neutekajú pred nebezpečenstvom. Väčšina migrantov sa sťahuje do inej zeme za lepším životom pre seba a svoje rodiny. V modernej terminológií sa takto nazývajú všetci utečenci, ktorí nedostali status utečenca.

UTEČENEC Je to človek, ktorý uteká pred nebezpečím, v situácií ohrozenia života. Utečenci sú niekedy definovaní ako ľudia, ktorí požiadajú o azyl a dostanú status utečenca ako každý, kto potrebuje úkryt pred nebezpečím. Použitie tej, či onej definície je vecou politickou, nie jazykovou. Definícia podľa Ženevskej konvencie je podrobnejšia, a v niektorých ohľadoch o čosi vyhranenejšia.

SOLIDARITA Definujeme ako súdržnosť, spoluúčasť rôzneho stupňa (sympatia, morálna podpora, materiálna pomoc, spolupráca), ktorú voči sebe prejavujú štáty, národy, národnosti, skupiny ľudí, jednotlivci.

DEMOKRACIA Demokracia je starogrécke slovo a znamená vládu ľudu. Znamená to omnoho viac, než voľby zástupcov. Demokracia znamená tiež možnosť zúčastňovať sa spoločenského diania s rovnakými právami ako ostatní. Účasťou sa rozumie zapojenie do činnosti v občianských združeniach a prístup k rozhodovaniu. Demokracia zahrňuje načúvanie názorom menšiny, i keď má väčšina odlišnú mienku. Znamená to schopnosť jednania a dosiahnutie kompromisu pre dobro druhých.

ĽAVÝ - PRAVÝ Politické termíny ľavý a pravý historicky pochádzajú z Národného zhromaždenia prvej Francúzskej republiky. Ich význam sa časom menia pravdepodobne sa ešte bude rokmi meniť. Vo všeobecnosti “ľavý” obyčajne znamená: progresívny, veriaci v možnosť zmeny, prospech rovnosti a ochrany slabších. “Pravý” má skôr význam ako: konzervatívny, veriaci v stabilitu a kontinuitu, v prospech výhry silnejšieho a vodcovstvo elity. (podľa materiálov UNITED a MRG-Slovakia)

 Nadácia Milana Šimečkuwww.nadaciamilanasimecku.sk

                                

Zdroj:www.rasizmus.sk Ľudia proti rasizmu