Citát Viktora Franklyho – muža, ktorý prežil holokaust: ,,Minulosť síce umožňuje porozumieť prítomnosti, ale nie je správne nechať výlučne ju, aby určovala tiež budúcnosť“ je posolstvom, ktoré nás sprevádzalo počas exkurzie Múzea holokaustu v Seredi uskutočnenej dňa 26. 03. 2019. Zúčastnili sa jej žiaci IX. A triedy pod vedením triednej učiteľky PaedDr. Stanislavy Kolářovej a vyučujúcej dejepisu PhDr. Eriky Bačovej.
Po dlhšej ceste s niekoľkými prestupmi, ale v pohodlí vlakovej prepravy sme sa ocitli v meste Sereď. Cestu sme si krátili debatou o holokauste, koncentračných táboroch a takto konfrontovaní s minulosťou sme skonštatovali, že je pre nás veľkým výdobytkom demokratická spoločnosť, v ktorej žijeme. Spoločnosť uznávajúca ľudské práva, možnosť vyjadrenia vlastného názoru bez ohľadu na etnickú príslušnosť, náboženské vierovyznanie, pohlavie, názory či presvedčenie. Žiaľ, v období 2. svetovej vojny tieto práva boli porušované, a práve pri pohľade na náš pohodlný vagón sme si uvedomovali, že takýto druh prepravy kedysi slúžil na deportácie obyvateľstva do koncentračných táborov.
Mesto Sereď v súčasnosti „žije“ moderným spôsobom života, no v roku 1941 tu vznikol pracovný tábor na sústredenie a väznenie židovského obyvateľstva. Najskôr v ňom boli zriadené pracovné dielne, neskôr jedno z centier transportov Židov a napokon (až do marca 1945) bol koncentračným táborom. V súčasnosti sa tu nachádza Múzeum holokaustu – symbol veľmi tragického obdobia našich dejín – obdobia holokaustu. Pred vstupom do múzea p. učiteľka PhDr. Erika Bačová žiakom pripomenula marcové udalosti z roku 1941 súvisiace s prvým transportom slovenských žien a dievčat z Popradu a tiež poukázala na podobné pracovné tábory v Novákoch a Vyhniach.
Exkurziu sme začali počúvaním autentického životného príbehu preživšej pani Heleny Weinwurmovej, ktorá aj napriek pokročilému veku so ,,živými“ spomienkami popísala svoju smutnú životnú etapu v Auschwitzi. Poukázala na neistotu, strach, beznádej, ťažkú prácu, hlad, ukázala svoje vytetované číslo na predlaktí, ktoré slúžilo na jej identifikáciu, priblížila Blok 25, v ktorom prežila toto ťažké obdobie. V závere zdôraznila, aby sme si vážili život, lebo je to ten najväčší dar, ktorý môže človek mať, lásku svojich rodičov, lebo je bezhraničná a na celý život, aby sme si vážili každé jedlo, pretože pre nich aj kúsok chleba bol obrovský dar. Pri pohľade na našich deviatakov bolo vidieť lesknúce sa oči, hľadajúce slová a veľmi silné emócie. Súčasťou tejto časti exkurzie bola aj odborná prednáška pána Mgr. Petra Vanka „Úteky z táborov smrti“. V nej priblížil príčiny a ciele antisemitizmu, formy genocídy, kolaboráciu Slovenského štátu, protižidovskú politiku v Nemecku a jej ,,konečné riešenie“, Norimberské zákony, Krištáľovú noc, druhy táborov zriadené nacistami (koncentračné, vyhladzovacie), členenie tábora Auschwitz, protižidovskú politiku na Slovensku (1938-1945). V ďalšej časti sa žiaci dozvedeli podrobnosti úteku dvoch väzňov Slovákov - Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau. Žiaci mali možnosť vidieť autentickú mapu tábora, ktorú aj s popisom obidvaja väzni po zdarnom úteku odovzdali židovskej obci na Slovensku a západným mocnostiam. Spomenul tiež prvý útek z tábora – Poliaka; jeho informáciám o živote v tábore, žiaľ, neverili. V závere spomenul možnosť absolvovať pešiu túru po trase úteku Vrbu a Wetzlera z Auschwitzu do Žiliny, a to v mesiacoch máj – august.
V ďalšej časti sme sa premiestnili do jednotlivých budov, ktorými nás sprevádzala pani lektorka. Každá z nich v nás všetkých vyvolala silné emócie a mnohé otázky, ktoré vzbudzoval už samotný názov pri vchode do jednej z budov: ,,Zostane Vás málo, hoci Vás bolo toľko ako nebeských hviezd“. Prostredníctvom exponátov sme si mohli prečítať dobovú tlač a dokumenty s protižidovskou tematikou, hanlivé obrázky a karikatúry namierené proti židovskému obyvateľstvu, príbehy tých, ktorí prežili. Obrovské množstvo mien nachádzajúcich sa na tabuliach, zoznam ľudí, ktorí neprežili holokaust. Žiaci, ale aj my pedagogičky, sme sa v tichosti, so smutným výrazom v tvári, zahľadení do jednotlivých artefaktov preniesli do tohto tragického obdobia.
V poslednej časti exkurzie sme si pozreli spôsob práce väzňov v tábore, pracovné nástroje, dielne, oblečenie, ich celodennú obuv. Jej súčasťou boli aj mená a fotografie tých, ktorí holokaust prežili, dobové fotografie ďalších koncentračných táborov ako napríklad Dachau, Sobibor, Terezín, Buchenwald, Mauthausen, Belzec a iné. Počas návštevy múzea sme videli aj samotný dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Už samotný vchod do jeho vnútra vyvolal v našom podvedomí silné emócie, rešpekt, ba až zimomriavky, ktoré umocnili na stenách napísané autentické odkazy deportovaných v tomto vagóne. Z Múzea holokaustu v Seredi sme odchádzali plní dojmov a emócií z obdobia, ktoré sa krutým spôsobom zapísalo do našich dejín. Následne sme sa presunuli do ,,slovenského Ríma“ – do Trnavy, kde sme sa najedli, oddýchli si a porozprávali sa o svojich dojmoch z exkurzie.
Cieľom tejto exkurzie bolo priblížiť tému holokaustu preberajúcu v 9. ročníku a to autentickou formou, upevniť a získať nové vedomosti z tohto obdobia. V každom z nás zanechala táto exkurzia silný emočný zážitok, na ktorý budeme dlho spomínať. Koncentračné tábory v Európe sú pre ľudí pomerne známe, avšak tábory na našom území, ktorým je aj tábor v Seredi, menej. To bol dôvod, prečo som pre našich deviatakov vybrala práve toto spomínané múzeum. Že naozaj išlo o emočný zážitok svedčí aj priložená naša fotogaléria.
Touto cestou vyjadrujem poďakovanie vedeniu Múzea holokaustu v Seredi za vytvorenie a sprístupnenie tohto výnimočného a autentického miesta, pani Alene Nádaskej za jej humánny prístup, pánovi Mgr. Petrovi Vankovi za odbornú prednášku a zodpovedanie otázok. V neposlednom rade patrí poďakovanie našim žiakom IX. A triedy za ich veľmi peknú prezentáciu našej školy, zaujímanie sa o dané obdobie, ktoré je aj v súčasnosti aktuálnou témou spoločenského diania.
O svojich pocitoch napísali aj samotní naši deviataci:
,,Dňa 26. 3. 2019 sme my, žiaci IX. A triedy, navštívili Múzeum holokaustu v Seredi na základe učiva, ktoré v tomto období preberáme. Po príchode do múzea sme si pozreli dokument a príbeh o žene, ktorá prežila koncentračný tábor. Oboznámili sme sa s obdobím holokaustu, útekom dvoch Slovákov, pozreli sme si jednotlivé časti múzea. Táto exkurzia v nás zanechala silné dojmy. V rámci tejto exkurzie sme si uvedomili, aké máme šťastie, že žijeme v tomto období. Sme veľmi radi, že sme mohli toto múzeum navštíviť. V našich srdciach to zanechalo nezabudnuteľný zážitok, ktorý sme získali vďaka pani učiteľke PhDr. Erike Bačovej, ktorá nám tento výlet zorganizovala a poďakovanie patrí aj našej triednej pani učiteľke PaedDr. Stanislave Kolářovej, ktorá spolu s nami prežila túto zaujímavú exkurziu“.
Zapísala: PhDr. Erika Bačová, učiteľka
Do galérie Exkurzia v Múzeu holokaustu v Seredi boli pridané fotografie.
