Citát Thomasa Manna: ,,Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“ sa stal posolstvom, ktoré nás sprevádzalo počas exkurzie unikátneho Múzea holokaustu v Seredi uskutočnenej dňa 8. apríla 2025. Zúčastnili sa jej žiaci V. A- VIII. A triedy pod vedením pani učiteliek PhDr. Eriky Bačovej, Mgr. Ivany Martalusovej a pani asistentky Silvii Kurillovej.
Našu cestu za poznaním jedinečného Múzea holokaustu sme začali spoločným stretnutím v skorých ranných hodinách. Žiaci boli plní očakávaní a zároveň ,,zásobení“ bohatým a chutným občerstvením, ktoré pre nich pripravili ich rodičia. Po dlhšej ceste s niekoľkými prestupmi, ale v pohodlí vlakovej prepravy sme sa ocitli v meste Sereď. Cestu sme si krátili rôznymi diskusiami, ktorých súčasťou bola aj téma holokaustu a takto konfrontovaní s minulosťou sme skonštatovali, že je pre nás veľkým výdobytkom spoločnosť, v ktorej žijeme. Spoločnosť uznávajúca ľudské práva, možnosť vyjadrenia vlastného názoru bez ohľadu na etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženské vierovyznanie, presvedčenie, či názory. Bohužiaľ, v období 2. svetovej vojny tieto práva boli porušované, a práve pri pohľade na náš pohodlný vagón sme si uvedomili, že práve takýto druh prepravy kedysi slúžil na deportácie obyvateľstva do koncentračných táborov.
Mesto Sereď v súčasnosti ,,žije“ moderným spôsobom života, no roku 1941 tu vznikol pracovný tábor na sústredenie a väznenie židovského obyvateľstva. Najskôr v ňom boli zriadené pracovné dielne, neskôr jedno z centier transportov Židov a napokon (až do marca 1945) bol koncentračným táborom. V súčasnosti sa v meste nachádza niekoľko významných pamiatok, ako napríklad Esterháziovský kaštieľ, krajinársky park, Trojičný stĺp či Kostol sv. Jána Krstiteľa. Avšak mesto Sereď sa do povedomia verejnosti dostalo predovšetkým tým, že tu bolo postavené a od januára 2016 verejnosti sprístupnené Múzeum holokaustu- symbol veľmi tragického obdobia našich dejín- obdobia holokaustu. Pred vstupom do múzea p. učiteľka PhDr. Erika Bačová žiakom pripomenula marcové udalosti z roku 1941 súvisiace s prvým transportom slovenských žien a dievčat z Popradu a tiež poukázala na podobné pracovné tábory v Novákoch a vo Vyhniach.
Exkurziu sme začali počúvaním autentického životného príbehu Prof. MUDr. Pavla Traubnera, DrSc., ktorý v útlom detstve so svojou rodinou prežil holokaust. Poukázal na strach, neistotu, beznádej, ťažkú prácu, hlad a osud svojej rodiny. Vo svojom príbehu zdôraznil, aby sme si vážili život, lebo je to ten najväčší dar, ktorý môže človek mať, lásku svojich rodičov, lebo je bezhraničná a na celý život, aby sme si vážili každé jedlo, pretože pre nich aj kúsok chleba bol veľký dar. Napriek zlu, ktorým si prešiel, ako lekár pomohol vo svojom živote mnohým ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. Jeho príbeh je plný osobných tragédií, ale aj úspechov a neúnavného úsilia o zlepšenie životov iných. Žiaľ, pred pár mesiacmi nás navždy opustil. Súčasníci naňho spomínajú, ako na výborného lekára a bojovníka za ľudské práva. Súčasťou tejto časti exkurzie bola aj odborná prednáška pána Mgr. Petra Vanka ,,Deti a holokaust“. V nej priblížil čo sa dialo počas holokaustu, osudy detí zo seredského tábora, príčiny a ciele antisemitizmu, formy genocídy, protižidovskú politiku v Nemecku a jej ,,konečné riešenie“, druhy táborov zriadené nacistami (koncentračné, vyhladzovacie), členenie tábora Auschwitz, protižidovskú politiku na Slovensku (1938-1945). Žiaci následne čítali jednotlivé príbehy rodín zo Slovenska. Zároveň preukázali svoju aktivitu počas celej prednášky a odpovedali na všetky otázky pána lektora.
V ďalšej časti sme sa premiestnili do jednotlivých budov, ktorými nás sprevádzala pani lektorka. Každá z nich v nás všetkých vyvolala silné emócie a mnohé otázky, ktoré vzbudzoval už samotný názov pri vchode do jednej z budov: ,, Zostane Vás málo, hoci Vás bolo toľko ako nebeských hviezd “. Prostredníctvom jednotlivých exponátov sme si mohli prečítať dobovú tlač a dokumenty s protižidovskou tematikou, hanlivé obrázky a karikatúry namierené proti židovskému obyvateľstvu, príbehy tých, ktorí prežili. Obrovské množstvo mien nachádzajúcich sa na tabuliach, zoznam ľudí, ktorí holokaust neprežili. Na tvárach našich žiakov bolo vidieť silné emócie.
Naše ďalšie kroky smerovali k samotnému autentickému dobytčiemu vagónu, v ktorom deportovali obyvateľov do koncentračného tábora Auschwitz. Tu sme ako spomienku na návštevu múzea písomnou formou zanechali výstižné slovo- ,,Nezabudneme!“.
V poslednej časti exkurzie sme si pozreli maketu celého tábora, spôsob práce väzňov v tábore, pracovné nástroje, dielne, oblečenie, ich celodennú obuv. Jej súčasťou boli aj mená a fotografie tých, ktorí holokaust prežili, dobové fotografie ďalších koncentračných táborov, ako napríklad Sobibor, Dachau, Terezín, Buchenwald, Mauthausen, Belzec a iné. Pri odchode z múzea sme sa pristavili pri výstižnom citáte zachytávajúce toto tragické obdobie v dejinách ľudstva: ,,Kto zachráni jeden život akoby zachránil celý svet “. Z Múzea holokaustu v Seredi sme odchádzali plní dojmov a emócií z obdobia, ktoré sa krutým spôsobom zapísalo do našich dejín.
Po exkurzii múzea sme sa v príjemnom jarnom počasí zastavili v miestnom parku a niektorí si pochutnali na zmrzline. Následne sme sa presunuli do ,,slovenského Ríma“- do Trnavy, kde sme sa občerstvili, oddýchli si a porozprávali sa o svojich dojmoch z tejto bohatej exkurzie. Cesta domov sa nám nečakane predĺžila z dôvodu poruchy nášho rýchlika. Následne, po kratšom čakaní na železničnej stanici Kráľová Lehota sme prestúpili na druhý rýchlik. Domov sme prišli síce v neskorých nočných hodinách a pomerne unavení, ale plní zážitkov, na ktoré budeme dlho spomínať.
Cieľom tejto exkurzie bolo priblížiť tému holokaustu autentickou formou, získať nové vedomosti z tohto obdobia. Jednotlivé koncentračné tábory v Európe sú pre ľudí pomerne známe, avšak tábory na našom území, ktorým je aj tábor v Seredi, menej. To bol dôvod, prečo som pre našich žiakov vybrala práve toto spomínané múzeum. V každom z nás zanechala silný emočný zážitok.
Naša exkurzia bola vďaka spontánnosti žiakov obohatená aj rôznymi vtipnými zážitkami a zároveň poslúžila na lepšie spoznávanie sa mimo vyučovacieho procesu a utužovanie kolektívu.
Touto cestou chcem poďakovať našim žiakom za ich vzorné správanie a reprezentáciu našej školy počas celej našej exkurzie a vlakovej prepravy, aktívne zaujímanie sa o dané obdobie, ktoré je aj v súčasnosti aktuálnou témou spoločenského diania. Poďakovanie patrí aj vedeniu Múzea holokaustu v Seredi za vytvorenie a sprístupnenie tohto výnimočného a autentického miesta a taktiež rodičom našich žiakov za ich trpezlivosť pri čakaní na svoje ,,ratolesti“ z dôvodu predĺženia vlakovej prepravy.
Zapísala: PhDr. Erika Bačová, učiteľka
Do fotogalérie bol pridaný nový album Exkurzia Múzea holokaustu v Seredi.