Chémia

• • • O predmetoch
    • Predmetová komisia
    • Zaujímavosti

• • • • O predmetoch

      •                               

         

         

         

         www.infovek.sk/predmety/chemia/index.php

         

         

         

                                           Ministerstvo školstva Slovenskej republiky  

        Učebné osnovy

         

                                           C H É M I E

        pre 5. až 9. ročník základnej školy 

         

                                          Inováciu učebných osnov koordinoval : Ing. E. ADAMKOVIČ, CSc.  

         

         

        Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 3. apríla 1997 rozhodnutím číslo 1640/97 -151 s platnosťou od 1. septembra 1997

         

        C i e l e

        Cieľom vyučovania chémie v základnej škole je poskytnúť žiakovi také teoretické poznatky a praktické zručnosti, ktoré ho presvedčia o potrebe byť informovaný o chemických látkach, reakciách a ich význame pre praktický život. Nadväzuje sa pritom na ciele najmä povinného učebného predmetu prírodoveda v 3. a 4. ročníku, podľa ktorých sa žiakovi umožňuje aktívne získať komplexný elementárny pohľad na dynamickú skutočnosť, na vzájomný vzťah: človek a prostredie. Žiak sa v prírodovede učí pozorovať, formulovať a stručne zapisovať pozorovanie vlastností látok, čo je príprava aj na samostatnú experimentálnu prácu v chémii. V chémii žiak spoz­náva vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote, pričom má chápať, že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry. Žiak by si mal osvojiť také poznatky, aby dokázal posúdiť základné sociálne, zdravotné a environmentálne dôsledky pôsobenia chémie v živote človeka. Žiak má získať prehľad o obsahu základných chemických pojmov, ktoré charakterizujú zloženie, štruktúru a vlastnosti chemických látok a chemické reakcie. Naučiť sa základy chemických výpočtov, chemického názvoslovia anorganických a organických látok, zapisovať chemické reakcie, chápať ich kvalitatívny a kvantita­tívny význam. Žiak si má osvojiť základné činnosti súvisiace s pozorovaním a poku­som a pritom získavať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodr­žiavaniu pravidiel bezpečnej práce. V aktívnej učebnej činnosti by si žiak mal uve­domiť nielen užitočnosť konkrétnych poznatkov a zručností v rámci chémie, ale tiež možnosti uplatnenia transferu logicko-myšlienkových a senzomotorických operácií aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi.

         

        O b s a h

        Pri výbere obsahu a jeho štruktúrovaní bolo uplatnené hľadisko logickej výstavby didaktického systému chémie s funkčným zaradením informácií a činností zamera­ných na uplatnenie chémie v bežnom živote. Tento školský model chémie teda reš­pektuje logiku a metódy vedného systému chémie, ale prezentuje ich v primeranej funkčnej modifikácii.

        V učebných osnovách je zaradené základné učivo, ktoré si má v predpísanom počte vyučovacích hodín (165), určených učebným plánom pre celý kurz základnej školy, osvojiť, aj keď na rôznej úrovni, každý žiak. Pre prácu so žiakmi, ktorí majú pred­poklady osvojiť si chémiu aj v základnom kurze dôkladnejšie, sú niektoré námety na rozšírenie učiva uvedené v hranatých zátvorkách.

        Učivo je rozložené do 8. a 9. ročníka. V 8. ročníku je 5 a v 9. ročníku 23 vyučova­cích hodín určených na laboratórne práce.

        Prehľad učiva

        Orientačný počet hodín

         

        8. ročník         (66 h)

         

        1.      Látky a chémia                                                                                                     3

        2.      Zmesi                                                                                                                  11

        3.      Častice a chemické látky. Periodická sústava chemických prvkov               9

        4.      Chemické reakcie. Niektoré chemické prvky a ich zlúčeniny                                 18

        5.      Kyseliny, hydroxidy, soli                                                                                      16

        Laboratórne práce                                                                                               5 *

        Exkurzie                                                                                                              4 * *

         

        9. ročník         (99 h)

         

        l. Upevňovanie učiva 8. ročníka. [Zrážacie reakcie.]                                          9

        2.Chemické výpočty                                                                                                    9

        3. Redoxné reakcie                                                                                                      8

        4. Uhľovodíky                                                                                                             9

        5. Deriváty uhľovodíkov a prírodné látky                                                                      9

        6. Chémia bežného života                                                                                             6

        7. Fyzikálne zmeny pri chemických reakciách                                                 12

        8. Základný systém názvoslovia chemických zlúčenín                                       10

         Laboratórne práce                                                                                                 23 *

         Exkurzie                                                                                                                 4 **

         

         

        * Pri laboratórnych prácach sa trieda delí na skupiny s maximálnym počtom 15 žiakov, vo výnimočných prípadoch l8 žiakov.

        * * Podľa podmienok školy možno rozšíriť laboratórne práce na úkor exkurzií. 

         

         

        8. ročník

        (2 h týždenne, 66 h ročne, z toho 5 h laboratórnych prác)

         

        C i e l e   a o b s a h   t e m a t i c k ý c h   c e l k o v 

        1. Látky a chémia

        Ciele

        -         povedať, čo skúma chémia

        -         pomenovať jednoduché laboratórne pomôcky (priebežne)

        -         na príkladoch uviesť podľa čoho môžeme odlíšiť látky (napr. naftalén od ku­chynskej soli)

        -         chápať význam pokusu a pozorovania v chémii a súčasne aj význam chemickej vedy a výroby pre národné hospodárstvo

        -         uviesť predpoklady chemických výrob v regióne a zdroje ich surovín

         

        Obsah

        Premeny látok. Pozorovanie a pokus v chémii. Rozlišovanie látok podľa vlastností. Chemická veda a chemická výroba.

         

        2. Zmesi

        Ciele

        -         charakterizovať zmesi a ich druhy

        -         vysvetliť rozdiel medzi chemickými látkami a zmesami

        -         charakterizovať roztoky

        -         vysvetliť prípravu vodných roztokov

        -         riešiť výpočty zloženia roztokov - hmotnostný zlomok

        -         vysvetliť spôsoby oddeľovania zložiek zmesí

        -         vysvetliť význam, použitie a úpravu vody (destilovaná, pitná, úžitková, odpado­vá, čistenie)

        -         charakterizovať vzduch (význam, zloženie, znečisťovanie)

        -         chápať význam čistoty vody a ovzdušia z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia

        -         vykonať filtráciu

        -         vykonať kryštalizáciu [destiláciu]

        -         robiť závery z pozorovania jednoduchých pokusov, robiť záznamy zo sledovania jednoduchých pokusov (priebežne)

        -         dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu (priebežne)

         

        Obsah

        Zloženie zmesí. Triedenie zmesí. Oddeľovanie zložiek zmesí. Roztoky.

        Vznik roztokov. Zloženie roztokov. Voda.

        Vzduch: Pravidlá bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

         

        l. laboratórna práca. Školské chemické laboratórium, pravidlá bezpečnej práce v chemickom

        laboratóriu.

        Technika filtrácie.

        2. laboratórna práca. Oddeľovanie zložiek zmesí kryštalizáciou [alternatívne destiláciou].

         

        3. Častice a chemické látky. Periodická sústava chemických prvkov

        Ciele

        -         charakterizovať časticové zloženie látok

        -         definovať atóm (uviesť jednoduché príklady)

        -         porovnať a vysvetliť zloženie a štruktúru atómov (modelové príklady H, He, Li)

        -         charakterizovať jadro atómov (zloženie)

        -         charakterizovať obal atómov (zloženie a štruktúru)

        -         charakterizovať protónové číslo

        -         definovať chemický prvok (skrátene prvok)

        -         používať názvy a značky týchto prvkov: Ag, Ar, [As], Al, Au, B, [Ba], Be, Br, C, Ca, Cl, [Co], Cr, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, [La], Li, Mg, Mn, N; Na, Ne, [Ni], O, Os, P, Pb, Pt, [Ra], S; Si, Sn, [Sr, U, V, W], Zn.

        -         charakterizovať' periodickú sústav chemických prvkov (skupiny, periódy)

        -         pracovať s chemickými tabuľkami

        -         charakterizovať chemickú väzbu (nepolárnu, polárnu, ionovú)

        -         určiť druh chemickej väzby medzi arómami s využitím hodnôt elektronegativity atómov

        -         definovať molekulu (uviesť príklady)

        -         definovať chemickú zlúčeninu (skrátene zlúčeninu) - uviesť príklady

        -         vysvetliť rozdiel medzi chemickou značkou a chemickým vzorcom (uviesť prí­klady)

        -         charakterizovať ióny - katión, anión (vznik, zloženie, príklady)

        -         charakterizovať významné ióny pre ľudský organizmus, ich výskyt v prírodných látkach (Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, F“, I")

         

        Obsah

        Atómy, ich zloženie a štruktúra.

        Chemické prvky, ich názvy a značky. Periodická sústava chemických prvkov. [Periodický zákon.]

        Vznik chemickej väzby. Nepolárna väzba a polárna väzba. Molekuly a chemické zlúčeniny. Chemické vzorce.

        Ióny.

         

        4. Chemické reakcie. Niektoré chemické prvky a ich zlúčeniny

        Ciele

        -         charakterizovať chemické reakcie

        -         charakterizovať reaktanty a produkty

        -         vysvetliť zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách

        -         charakterizovať vzťah medzi chemickou reakciou a chemickou rovnicou

        -         charakterizovať vodík a kyslík (charakteristika atómov, zaradenie v PS, najdôle­žitejšie vlastnosti a použitie prvkov)

        -         charakterizovať význam kyslíka pre život (zelené rastliny - najdôležitejší produ­cent kyslíka)

        -         charakterizovať význam ozónosféry a nebezpečie stenčovania ozónovej vrstvy "ozónové diery")

        -         charakterizovať alkalické kovy, (príklad sodík) a halogény (príklad chlór) - cha­rakteristika atómov, zaradenie v PS, najdôležitejšie vlastnosti a použitie prvkov - chápať význam chlóru ako látky na dezinfekciu vody, ale zároveň aj ako plynnej otravnej látky

        -         charakterizovať halogenidy (názvoslovie, vlastnosti a použitie - príklad NaCI)

        -         chápať význam chloridu sodného ako užitočnej, ale aj škodlivej zložky potravy ľudí

        -         používať oxidačné číslo (kladné, nulové, záporné), príp. náboj iónov v názvosloví chemických zlúčenín

        -         uplatniť v názvosloví anorganických zlúčenín prípony prídavného mena podľa oxidačného čísla (-ný, -natý, ...)

        -         charakterizovať oxidy (názvoslovie, vlastnosti a použitie A1₂0₃, Si0₂, CO, CO₂, Ca0. príprava, názvoslovie a vlastnosti Mg0 a Fe₂0₃)

        -         uvedomiť si nebezpečie otravy oxidom uhoľnatým, ktorý vzniká pri nedokona­lom spaľovaní uhlia a ropných produktov

        -         uvedomiť si rozličné účinky oxidu uhličitého (nie je jedovatý, ale vytláča z uzavretých priestorov vzduch a tým sa všetko živé udusí; je reaktant pri fotosyntéze ale potom vo veľkom množstve spôsobuje skleníkový efekt)

        -         stručne charakterizovať kovy a nekovy v PS - príklady (priebežne)

        -         získavať návyky bezpečnej práce s niektorými chemickými látkami na základe poznania ich vlastností - napr. kyselina chlorovodíková, vodík

        -         získavať zručnosti v zaobchádzaní so základnou laboratórnou technikou

         

        Obsah

        Chemické reakcie. Zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách. Che­mická rovnica. Chemické zlučovanie a chemický rozklad. .

        Vodík.

        Kyslík.

        Alkalické kovy.

        Halogény. Halogenidy. Oxidačné číslo.

        Oxidy.

        Kovové a nekovové prvky.

         

        Prvky 2. a 3. periódy PS.

        3. laboratórna práca. Pozorovanie priebehu chemických reakcií a ich zápis chemickými

        rovnicami.

         

        5. Kyseliny, hydroxidy, soli

        Ciele

        -         charakterizovať bezkyslíkaté kyseliny (názvoslovie, vlastnosti; použitie HCl)

        -         charakterizovať kyslíkaté kyseliny (názvoslovie, vlastnosti; použitie HN0₃ a H₂SO₄)

        -         charakterizovať hydroxidy (názvoslovie, vlastnosti; použitie NaOH, KOH, NH₄OH, CA(OH)₂

        -         charakterizovať kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy

        -         vysvetliť kyslosť a zásaditosť vodných roztokov (H⁺, OH^- )

        -         vysvetliť použitie stupnice pH

        -         charakterizovať indikátory pH (uviesť príklad)

        -         vysvetliť neutralizáciu (H⁺ + OH⁺ -->H₂O)

        -         charakterizovať soli (vznik, zloženie, názvoslovie, výskyt), vlastnosti a použitie halogenidov - KCI, sulfidov - PbS, dusičnanov – KNO₃, NaNO₃, NH₄NO₃, síra­nov-CuSO₄, 5H₂0, (NH₄)₂SO₄, uhličitanov – Na₂CO₃,  K₂CO₃, CaCO₃

        -         poznať použitie niektorých chemických látok vyrábaných chemickým priemys­lom pre potreby spoločnosti

        -         vysvetliť škodlivosť kyslých dažďov, ktoré spôsobujú oxidy síry a dusíka

        -         vysvetliť kladné a záporné stránky používania dusičnanov ako hnojív

        -         dodržiavať zásady bezpečnej práce s kyselinami a hydroxidmi

        -         zaobchádzať so základnou laboratórnou technikou pri práci s roztokmi

         

        Obsah

        Kyseliny ( bezkyslíkaté a kyslíkaté ).

        Hydroxidy.

        Kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy.

        Kyslosť a zásaditosť vodných roztokov, pH. Neutralizácia.

        Vznik solí. Vlastnosti solí. Názvoslovie soli. Použitie solí.

         

        4. laboratórna práca. Neutralizácia vo vodnom roztoku

        5. laboratórna práca. Príprava solí.

        
        

        9. ročník

        (3 h týždenne, 99 h ročne, z toho 23 h laboratórnych prác)

         

        C i e l e   a    o b s a h    t e m a t i c k ý c h     c e l k o v

         

        1.      Upevňovanie učiva 8. ročníka. [Zrážanie reakcie.]

        Ciele

        -         upevniť základné poznatky o zložení a štruktúre atómov v spojitosti s PS a vo vzťahu k vlastnostiam chemických látok

        -         upevniť systém pojmov charakterizujúcich chemické reakcie

        -         upevniť poznatky o tvorbe názvov a vzorcov dvojprvkových a trojprvkových zlúčenín

        -         upevniť poznatky o javovej stránke chemických reakcií spolu s vyjadrením ich podstaty chemickými rovnicami

         

        Obsah

        Chemické látky a častice chemických látok.

        Chemické reakcie.

        Vodné roztoky, neutralizácia, soli.

        Názvoslovie dvojprvkových a trojprvkových zlúčenín.

        (Niektoré významné soli - fosforečnany, hydrogensoli.)

        (Zrážacie reakcie.)

         

        2.      Chemické výpočty

        Ciele

        -         uplatňovať pojem mol ako jedno látkového množstva

        -         uplatňovať pojem molová hmotnosť ako fyzikálnu veličinu

        -         uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M

        -         počítať hmotnosť a látkové množstvo reaktantov a produktov na základe che­mických rovníc (ľubovoľným postupom)

        -         riešiť výpočty zloženia zmesí

        -         prehlbovať zručnosť samostatne pracovať s chemickými tabuľkami

         

         

        Obsah

        Látkové množstvo. Mol. Molová hmotnosť.

        Kvantitatívny význam chemických rovníc. Výpočty na základe chemických rovníc [Koncentrácia.]

         

        3.      Redoxné reakcie

        Ciele

        -         charakterizovať redoxné reakcie (príklady, oxidácia, redukcia - zmeny oxidač­ných čísel atómov)

        -         charakterizovať rad kovov (ušľachtilé a neušľachtilé kovy)

        -         charakterizovať koróziu (hrdzavenie železa a spôsoby ochrany)

        -         chápať veľký význam elektrolýzy z hľadiska jej priemyselného využitia

         

        Obsah

        Redoxné reakcie. Redukcia a oxidácia.

        [Redoxné reakcie a elektrolýza.].

        Redoxné vlastnosti kovov a nekovov.

        [Galvanické články a akumulátory.]

        Korózia.

         

        4.      Uhľovodíky

        Ciele

        -         charakterizovať alkány (zloženie, názvoslovie, štruktúra, vlastnosti; použitie ­- metán, etán, propán, bután)

        -         charakterizovať cykloalkány ( zloženie, štruktúra - cyklohexán)

        -         charakterizovať alkény (zloženie, štruktúra, vlastnosti; použitie - etylén, buta­dién)

        -         charakterizovať alkíny (zloženie, štruktúra, príprava, vlastnosti; použitie - acetylén)

        -         charakterizovať arény (zloženie, štruktúra, vlastnosti; použitie - benzén, nafta­lén)

        -         charakterizovať ropu (výskyt, zloženie, spracovanie, použitie)

        -         charakterizovať zemný plyn (výskyt, zloženie, použitie)

        -         charakterizovať uhlie (význam, spracovanie, použitie)

        -         charakterizovať benzín (použitie, výroba z ropy – frikčná destilácia, výroba z petroleja – krakovanie)

        -         uvedomovať si nebezpečie výbuchu pri unikaní plynných palív v uzavretom priestore (napr. metán)

        -         porovnávať výhody a nevýhody jednotlivých palív z environmentálneho hľadiska

        -         uvedomovať si, že kvapalné aromatické uhľovodíky, používané ako rozpúšťadlá, škodia zdraviu (napr. benzén)

        -         uvedomovať si, že zásoby ropy sa majú vyčerpať za sto rokov

        -         uvedomovať si,  že únik ropy do pôdy a vôd spôsobuje ekologické katastrofy

        -         chápať význam bezolovnatého benzínu (olovo z výfukových plynov zamoruje krajinu)

        -         charakterizovať kladné a záporné stránky motorizmu, pochopiť potrebu ochrany životného prostredia

         

        Obsah

        [Všeobecná charakteristika uhľovodíkov.]

        Alkány a cykloalkány. Alkény a alkiny.

        Arény.

        Surovinové zdroje organických látok. Výroba benzínu.

         

        5. Deriváty uhľovodíkov a prírodné látky

        Ciele

        -         charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov (zloženie, štruktúra, vlastností; použitie - chlóretán, vinylchlorid)

        -         charakterizovať alkoholy (zloženie, štruktúra, vlastnosti; použitie - metanol, etanol, glycerol)

        -         charakterizovať fenol (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)

        -         charakterizovať acetón (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)

        -         charakterizovať karboxylové kyseliny (zloženie, štruktúra, vlastnosti; použitie ­kyselina mravčia, octová)

        -         charakterizovať sacharidy (výskyt, zloženie, riedenie, vlastnosti, význam; glu­kóza - fotosyntéza, sacharóza, škrob, glykogén, celulóza)

        -         charakterizovať tuky (výskyt, riedenie, vlastnosti, význam)

        -         charakterizovať mydlá (príprava, vlastnosti, použitie; pracie prostriedky)

        -         - charakterizovať bielkoviny (výskyt, triedenie, vlastnosti, význam)

        -         chápať škodlivosť metanolu a acetónu ako kvapalných rozpúšťadiel

        -         chápať nebezpečie drogovej závislosti, toxikománie (acetón, etanol)

        -         chápať nepriaznivé zdravotné účinky nadbytku živočíšnych tukov v potrave

        -         uvedomiť si, že fotosyntéza je stále záhadná reakcia

        -         chápať, že cukor je užitočná, ale aj škodlivá zložka potravy ľudí

        -         vysvetliť význam prírodných látok pre človeka

         

        Obsah

        Halogénderiváty uhľovodíkov.

        Alkoholy, fenoly. [Aldehydy.] Ketóny. Karboxylové kyseliny.

        [Estery.]

        Významné prírodné zlúčeniny - sacharidy, tuky, bielkoviny.

         

        6. Chémia bežného života

        Ciele

        -         charakterizovať vlastnosti a použitie základných druhov plastov a chemických vlákien

        -         osvojiť si základné poznatky o otravných látkach a o spôsoboch ochrany pred ich účinkami

        -         prakticky manipulovať s ochrannou maskou

        -         vytvárať kladný postoj k povinnostiam spojeným s obranou štátu

        -         poznať praktický význam chemických výrobkov v domácnosti, v záhradke a pod.

        -         poznať príklady chemickej, potravinárskej, farmaceutickej a kozmetickej výroby

         

        Obsah

        Plasty. Syntetické vlákna.

        Chemické látky ako hrozba.

        Chémia v domácnosti a v záhradke.

         

        7. Fyzikálne zmeny pri chemických reakciách

        Ciele

        -         chápať horenie ako chemickú reakciu

        -         poznať vlastnosti horľavín a zaobchádzanie s nimi

        -         uvedomiť si, že požiare sú nežiadúce exotermické reakcie

        -         poznať zásady hasenia požiaru a vedieť používať niektoré dostupné prostriedky hasenia

        -         upevniť Obsah pojmu chemická reakcia a rozšíriť ho o energetickú stránku

        -         uvedomiť si, že splodiny horenia znečisťujú ovzdušie

        -         poznať význam potreby energie, ale zároveň chápať dôsledky jej výroby na životné prostredie

        -         poznať princíp výroby niektorých kovov z ich oxidov (Pb, Fe - liatina, oceľ)

        -         uvedomiť si, že pri tepelnom spracovaní rúd sa dostávajú do ovzdušia exhaláty Obsahujúce jedy, napr. arzén, olovo, ortuť

        -         chápať význam. ovplyvňovania rýchlosti chemických reakcií

         

        Obsah

        Horenie látok so vzdušným kyslíkom. Horľaviny.

        Hasenie plameňa, hasiace prostriedky.

        Exotermické a endotermické reakcie. [Molové teplo reakcie.]

        [Význam slnečného žiarenia pre život na Zemi.]

        Palivá.

        Výroba niektorých priemyselne významných kovov.

        Vplyvy na rýchlosť chemických reakcií.

         

        8. Základný systém názvoslovia chemických zlúčenín

        Ciele

        -         ovládať základný systém názvoslovia anorganických zlúčenín

        -         ovládať základný systém názvoslovia organických zlúčenín

         

        Obsah

        Oxidačné čísla atómov v zlúčeninách. Názvy a vzorce dvojprvkových a trojprvko­vých zlúčenín. [Názvy a vzorce vybraných zložitejších anorganických zlúčenín].

        Názvy a vzorce iónov.

        Názvy a vzorce uhľovodíkov a derivátov uhľovodíkov.

        [Názvy a vzorce vybraných zložitejších organických zlúčenín.]

         

        Laboratórne práce

        Ciele

        -         uplatňovať zásady bezpečnej laboratórnej práce

        -         získavať zručnosť pri zisťovaní zloženia látok

        -         prakticky realizovať niektoré chemické reakcie

        -         vo výpočtoch, meraní objemu, hmotnosti a v ostatných kvantitatívnych činnos­tiach dosahovať primeranú presnosť

        -         porovnať výsledky jednoduchých výpočtov na základe chemickej rovnice s vý­sledkami praktickej prípravy chemických látok

        -         získavať zručnosť pri príprave roztokov požadovaného zloženia

        -         ovládať vybrané techniky práce s chemickými výrobkami v domácnosti a v zá­hradke

        -         ovládať jednoduché techniky zisťovania kyslosti a zásaditosti vodných roztokov

        -         získavať zručnosť pri zostavovaní jednoduchých chemických aparatúr

        -         získavať zručnosť pri konzervovaní zeleniny a ovocia

        -         získavať zručnosť pri príprave ovocných štiav a muštov

        -         formulovať jednoduché závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác

         

        Obsah

        Laboratórny poriadok. Bezpečnosť a hygiena práce v laboratóriu.

        Kvapkové reakcie niektorých iónov.

        Priebeh chemických reakcií.

        Dôkazy chemických prvkov viazaných v organických zlúčeninách.

        Príprava roztokov (výživné a ochranná roztoky pre rastliny a včely, frídex do chla­diča auta a pod.).

        Farby, sadra, lepidlá a tmely v domácnosti.

        Pracie a čistiace prostriedky v domácnosti.

        Farmaceutické a kozmetické výrobky v domácnosti.

        Kyslosť a zásaditosť vodných roztokov.

        Zostavovanie jednoduchých chemických aparatúr.

        Konzervovanie zeleniny a ovocia.

        Príprava ovocných štiav a muštov.

                                                                     Proces

         

        Ak má škola umožniť žiakovi zúčastňovať sa vedome a kriticky na procese svojho formovania, treba tomu uspôsobiť aj systém a metódy riadenia tohto procesu. Žiaka treba presvedčiť, že chemické poznanie má význam pre jeho osobnostný rast nielen z hľadiska konkrétneho praktického Obsahu, ale aj odhaľovaním všeobecných prin­cípov. Pre chémiu treba žiaka získavať tým, že sa viac zvýrazní podiel bezprostred­ného zmyslového vnímania pozorovaním vybraných reálnych chemických surovín a výrobkov, chemických látok a chemických dejov, ale aj ich názorných modelo­vých vyjadrení, najmä takých, ktoré súvisia s bežným životom, takých, ktoré majú čo najpreukáznejší funkčný súvis s poznávaním podstaty chemických reakcií, ako aj takých, ktoré dokážu vyvolať pozitívnu motiváciu á podnety pre aktivizáciu pozná­vacích procesov.

        Viaceré časti učiva chémie sú predimenzované abstraktnými pojmami, najmä z oblasti zloženia a štruktúry atómov a chemických látok, niektorých ich vlastností (napr. redoxných), podmienok a priebehu chemických reakcií, ale aj niektorých výpočtových úloh, kde treba uplatniť náročnejšie logicko-myšlienkové operácie. Tu je viac ako inde na mieste, keď' by učiteľ spolu so žiakmi mal hľadať primerané tempo a spôsob interiorizácie týchto poznatkov a metód vedeckej chémie. Význam úspešného sprístupnenia tohto teoretického, zdanlivo čisto chemického učiva spočí­va vo veľkej miere v umožnení rozvoja rôznych kognitívnych zručností žiaka, ktoré presahujú rámec chémie, ako sú určovanie odlišnosti a totožnosti porovnávaním, klasifikácia, analýza, syntéza, generalizácia, transfer, a ktoré sú použiteľné aj v iných predmetoch, ale aj v každodennej praxi. Je to zároveň učivo, kde je miesto na upevňovanie takých osobnostných hodnôt ako je sebadisciplína, húževnatosť, presnosť, sústavnosť, pracovitosť.

        K najvýznamnejším prvkom vo výchovno-vzdelávacom procese v chémii patria chemické pokusy (najmä žiacke, ale aj demonštračné) a laboratórne práce. Treba urobiť prísny výber chemických látok, s ktorými žiak môže prísť do styku a praco­vať podľa príslušných bezpečnostných predpisov. Zároveň však, škola by mala naučiť žiaka bezpečne zaobchádzať s chemikáliami, ktoré sa vyskytujú v bežnom živote (horľaviny, kyseliny, hydroxidy, ekologické škodliviny a pod.), pričom ich inštruovať o ich účinkoch, o poskytovaní prvej pomoci a spôsoboch odstránenia následkov, ktoré môžu tieto látky spôsobiť. Chemický pokus, či náročnejšia labora­tórna práca žiakovi tiež umožňujú miesto pasívneho osvojovania informácií aktív­ne, v úzkej súčinnosti myšlienkovej a senzomotorickej činnosti utvárať potrebné úsudky, závery o skúmanej látke, jave, chemickej reakcii. Aktívna práca žiaka pri pokuse utvára predpoklady k tomu, aby sa náročné ciele a Obsah predmetu pretvo­rili pod vedením učiteľa na vedomosti, zručnosti, názory, postoje, presvedčenie, ktoré ovplyvňujú celú žiakovu osobnosť. Žiakove osobné a morálne vlastnosti sa obohacujú o vzťah k práci, tvorivosť, poriadkumilovnosť, cit pre estetiku prostredia a zmysel pre ochranu zdravia. V činnosti poznáva žiak hodnotu presnej práce, aj trpezlivosti, pretože nie všetko sa podarí na prvý pokus. Nezanedbateľný je tiež aspekt utvárania vzťahov spolupráce a partnerstva medzi učiteľom a žiakom. Aj pri všetkých prednostiach pokusu treba dodržať správnu mieru a spôsob zaraďovania chemických pokusov do vyučovacieho procesu. Chemické pokusy a laboratórne práce treba pokladať za prostriedky, ktoré majú významnú a rozsahom svojich možností nezastupiteľnú funkciu vo výchovno-vzdelávacom procese.

        Aby bol žiak. presvedčený o význame svojej práce, treba sa vyhýbať neživotnej samoúčelnosti a pokusy, laboratórne práce, ale aj ďalšie školské úlohy voliť a orga­nizovať tak, aby žiak cítil, že táto práca pôsobí na rozvoj jeho osobnosti a súčasne ho pripravuje na uplatnenie získaných vedomostí a zručnosti v ďalšom živote. Ob­medzovať pritom jednoduché reproduktívne úlohy, ktoré nepodporujú poznávaciu zvedavosť pre svoju nemennosť, pretože poskytujú hotové fakty. Žiakovi treba umožniť tvorivo, divergentne a kriticky myslieť, čo vyžaduje zo strany učiteľa pri­merane vysokú odbornú aj pedagogickú pripravenosť.

        Zdroj:www.statpedu.sk