Rímskokatolícka ľudová škola Štátna ľudová škola Národná škola Stredná škola Osemročná stredná škola Základná deväťročná škola Základná škola

História školy

Rímskokatolícka ľudová škola

Vývoj školy a učiteľský zbor

Najdôležitejšiu úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese či kultúrno-spoločenskom živote zohrala škola. V období prvej Československej republiky škola v obci niesla názov Rímskokatolícka ľudová škola v Kluknave. Vyučovalo sa v dvoch budovách. Staršia bola postavená v roku 1796 (dnešná predajňa M-TEX pri kostole). Pozostávala z učebne, dvojizbového bytu pre kantora, kuchyne, pivnice, maštale, humna, záchodu a záhradky pre kantora. Novšia budova bola postavená v roku 1911 (dnešná budova materskej školy). Pozostávala z dvoch učební, dvoch dvojizbových bytov pre učiteľov, zborovne, kabinetu, dvoch kuchýň a komôr pre učiteľov, dvoch pivníc, dvoch drevární, dvoch záchodov pre učiteľov a žiakov, dvoch záhradiek pre učiteľov a školského dvora. Vyučoval tu Andrej Bačenko, ktorý bol zvolený za učiteľa 25. januára 1911. 

    

       

V školskom roku 1924/1925 Andreja Bečanka, ktorý ochorel zastupovali N. Altová a žiak učiteľského ústavu Jozef Hrabkovský. Keďže sa zdravotný stav Andreja Bečanka nezlepšil, 1. septembra 1925 bol zvolený za učiteľa a správcu trojtriednej školy Štefan Cirbus. V školskom roku 1925/1926 Štefan Cirbus zariadil ľudovýchovný kurz pre začiatočníkov a pokročilých. Na Vianoce sa so žiakmi predstavil s divadelnou hrou „Betlehemský hlásnik“ a na fašiangy s mládežou s divadelnou hrou „Kubo“. Čistý zisk 457 Kč bol venovaný na zakúpenie školských pomôcok, nakoľko škola ich mala veľmi málo. Zakúpili sa mapa Európy a sveta, glóbus, obrazy a iné pomôcky. V júli 1926 bola školská budova zakrytá novou plechovou strechou (9000 Kč).

 

V školskom roku 1927/1928 sa už spomína učiteľ Štefan Hudák, v školskom roku 1929/1930 učiteľka Etela Barthová. V školskom roku 1932/1933 sa škola rozšírila z 3-triednej na 6-triednu. Dňa 15. 8. 1932 boli zvolení do ďalších troch dočasných tried učitelia Anna Cirbusová, Elena Ferková a Ladislav Siegfried. V starej školskej budove bola I. a II. trieda (učili Štefan Cirbus – správca školy, Anna Cirbusová), v novej školskej budove boli III. až VI. trieda (učili Etela Barthová, Elena Ferková, Mária Lukáčová – dňa 15. 11. 1932 vystriedala Ladislava Siegfrieda, Štefan Hudák). Dňa 15. 8. 1933 Máriu Lukáčovú vystriedala Margita Hölczová. Dňa 31. 8. 1935 sa zriekla učiteľského miesta Anna Cirbusová. Od 16. 9. 1935 bol za učiteľa zvolený Vojtech Dánai. Dňa 31. 8. 1937 sa zriekla učiteľského miesta Margita Hölczová a na jej miesto prišiel Jozef Justh. 

         

Učiteľský zbor sa venoval aj mimoškolskej činnosti. V zápise šk. roku 1937/1938 sa konštatuje, že Štefan Cirbus bol predsedom miestneho úverového družstva, tajomníkom Miestnej osvetovej komisie, veliteľom spravodajskej služby Civilnej protilietadlovej ochrany (CPO), vedúcim združenia Katolíckej mládeže, propagátorom vzorného hospodárstva a šíriteľom ovocinárstva. Mal 8 prednášok, v CPO 4 prednášky, usporiadal 2 slávnosti (Hodža, Beneš), a režíroval divadelné predstavenie „Rádio v Kocúrkove“ a „Vo vlaku“. Štefan Hudák bol veliteľom CPO, veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru, mal prednášky v týchto oboroch, bol obecným knihovníkom a vedúcim miestnej lesnej správy. Etela Barthová mala 2 prednášky,  3 divadelné predstavenia - „Vianoce“, Samopášnik“ a „Ako sa deti pripravovali na slávnosť“. Jozef Justh usporadúval kurzy CPO, bol účtovníkom v Svojpomocnom spolku, usporiadal 2 divadelné predstavenia – „Svedomie“ a „Nášmu hrdinovi“, mal 3 prednášky pred veľkým obecenstvom, v Združení katolíckej mládeže bol vedúcim športového odboru. Elena Ferková režírovala divadelné predstavenie „Svedomie“, dve kratšie divadelné predstavenia pre školskú mládež, usporiadala slávnosť „Mier“, prednášala na tému „Pravda víťazí – buďme pripravení“, pracovala v Združení katolíckej mládeže. Vojtech Dánai usporadúval kurzy poplachovej zložky CPO, bol pokladníkom Svojpomocného spolku, , v Združení katolíckej mládeže bol vedúcim športového odboru, mal 15 prednášok, usporiadal divadelné hry „Svedomie“ a „Brunclík“.

Vojtech Dánai dňa 1. marca 1939 nastúpil na vojenskú službu. Nastala zmena vo vyučovaní – Jozef Justh prevzal VI. triedu a vyučoval celodenne, dievčatá II. triedy boli pripojené k IV. triede a chlapci k III. triede a tak z úsporných dôvodov bolo na konci školského roku 1938/1939 len 5 učiteľských síl.

Politické zmeny na prelome rokov 1938 a 1939 je cítiť aj zo zápisov v školskej kronike. V čase od 26. 9. do 4. 10. 1938 vo všetkých triedach, od 5. 10. do 11. 10 1938 v jednej triede, od 9. 11. do 11. 11. 1938 vo všetkých triedach a od 12. 11. do 18. 11. v dvoch triedach sa vôbec nevyučovalo pre obsadenie učební vojskom. V čase od 17. 3. do 12. 4. 1939 sa nevyučovalo v jednej triede pre obsadenie miestnosti Hlinkovou gardou. Dňa 10. 10. 1938 žiaci oslávili vyhlásenia autonómie Slovenska. Po prejave Štefana Hudáka prehovoril k žiakom miestny farár Andrej Oravec a zaspievala sa hymna „Hej Slováci“. Dňa 15. decembra 1938 boli do škôl vyvesené obrazy Andreja Hlinku. Aj z tejto príležitosti bol v škole kultúrny program. Učitelia vysvetlili starším žiakom aj význam dňa 18. 1. 1939, kedy zasadal prvý krát Slovenský snem. Dňa 15. 3. 1939 škola oslávila vyhlásenie samostatného Slovenského štátu. Žiakom prednášal učiteľ Jozef Justh. Po zaspievaní hymny odišli žiaci do kostola na slávnostné bohoslužby. V deň 50. narodenín Adolfa Hitlera sa žiaci zúčastnili slávnostného sprievodu, oslavy usporiadali Hlinkova garda a Hlinkova mládež. Na pôžičku hospodárskej obrody Slovenského štátu prispeli učitelia Štefan Cirbus (1500 Ks), Etela Barthová (1500  Ks), Štefan Hudák (900 Ks), Elena Ferková (500 Ks) a Jozef Justh (500 Ks). Žiaci vyzbierali obnos 300 Ks, ktorý bol zaslaný ministerstvu financií cestou časopisu Mladý Slovák.

Dňa 1. decembra 1939 Elena Ferková nastúpila na Štátnu chlapčenskú meštiansku školu do Trnavy. V školskom roku 1940/1941 vyučovali: v I. triede Etela Barthová, v II. triede Štefan Cirbus (riaditeľ školy), v III. triede Štefan Hudák a v IV. triede Belo Dánai. V školskom roku 1941/1942 sa v škole zriadila V. trieda. Do učiteľského zboru prišla učiteľka Janka Guzová, ktorá vyučovala v I. triede. V V. triede (6. až 8. ročník) vyučoval Belo Danaj (poslovenčil si meno z Dánai).

   

Výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 30. 5. 1941 od 1. 9. 1941 hnuteľný a nehnuteľný majetok školy prevzala do používania politická obec Kluknava. Vytvoril sa aj školský výbor, ktorého členmi boli: Andrej Oravec – farár, Štefan Cirbus – riaditeľ školy, Štefan Rigda – robotník, František Kováč – roľník, Dr. Jozef Adriányi – obvodný lekár a Andrej Majerník – starosta obce. Na vojenskú zimnú pomoc prispeli všetci učitelia 0,5 % z hrubého platu za mesiace november 1941 – apríl 1942. So zreteľom na ťažkosti v zásobovaní s palivom vianočné prázdniny trvali v školskom roku 1941/1942 od 20. 12. 1941 do 12. 1. 1942 a polročné prázdniny od 1. 2. do 8. 2. 1942.

Belo Danaj, učiteľ III. triedy bol od 1. 2. 1943 služobne preložený na meštiansku školu do Gelnice. Na jeho miesto nikto neprišiel, preto po jeho odchode až do konca školského roka v III. triede vyučovanie nahrádzali všetci členovia učiteľského zboru.

Začiatok školského roka 1943/1944 podľa nariadenia ministra školstva začal až 1. októbra. Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) výmerom zo dňa 4. 10. 1943 ustanovilo na zastupovanie učiteľa Bela Danaja Gizelu Dragonovú. Janka Guzová bola preložená na vlastnú žiadosť na Rímskokatolícku ľudovú školu v Drienove a na jej miesto nastúpila Anna Kalafusová. Rozdelenie tried v školskom roku 1943/1944 bolo nasledovné: I. trieda – Štefan Cirbus, II. trieda – Otília Cirbusová, III. trieda – Štefan Hudák, IV. trieda – Anna Kalafusová, V. trieda – Gizela Dragonová. Dňa 5. 2. 1944 bol pridelený na školu učiteľ Matej Grieger, ale dňa 10. 6. 1944 bol z učiteľskej služby suspendovaný.

Školský rok 1944/1945 mal začať 4. septembra 1944, ale pre vojnové udalosti začal až 13. septembra. Žiakom pomáhajúcim pri hospodárskych a domácich prácach bola udelená dovolenka. Už v prvých septembrových dňoch ubytovalo sa v škole vo všetkých učebniach nemecké vojsko. Na žiadosť učiteľského zboru bola uvoľnená učebňa v starej škole. Táto učebňa nevyhovovala svojimi malými rozmermi. V tejto učebni striedavo vyučovali všetci učitelia. Od októbra až do príchodu Červenej armády v januári 1945 sa vyučovalo aj v učiteľskom byte Otílie Cirbusovej. Boli to ťažké chvíle, práca a pohyb učiteľov bola stále Nemcami kontrolovaná. Vyučovali Štefan Cirbus (riaditeľ školy), Štefan Hudák, Anna Kalafusová a Otília Cirbusová. Od 4. 9. do 16. 11. 1944 pôsobila na škole Matilda Blaščiková, učiteľka pochádzajúca z územia obsadeného Maďarmi. Preložená bola na školu do Čierneho Balogu. Dňa 14. 10. 1944 sa prihlásil na školu učiteľ Handlovič, ale preložený bol na školu do Hradiska. Dňa 1. 12. 1944 bola pridelená na školu Gabriela Wirdzeková z Michaloviec. Vianočné prázdniny v tomto školskom roku trvali od 21. 12. 1944 do 3. 1. 1945. Po prázdninách sa ale pre vojnové udalosti nevyučovalo. Citujem z školskej kroniky: Duch doby zapríčinil, že ani učiteľom vyučovať, ani deťom učiť sa už nebolo možné. Oslobodzovacia Červená armáda, partizáni boli už na obzore, ktorí potom koncom januára 1945 po jednotýždňovom tuhom boji prehnali z obce a z okolia nepriateľské nemecké vojsko. Počas vojnových udalostí školské budovy zostali značne poškodené, zvlášť strecha, steny a tiež rozbité všetky obloky v starej škole a čiastočne obloky v novej škole. I na školskom zariadení a učebných pomôckach a v knižnici nastali škody. Počas týždňovej fronty aj kone boli ubytované v učebniach. Vyučovanie sa začalo až 5. marca 1945, kedy boli zasklené porozbíjané obloky na škole. Na školu boli pridelené deti zo susednej obce Richnava, ktorú nemecké vojsko úplne vypálilo. Pridelením richnavských detí stúpol počet na 309 žiakov. Z richnavskej školy bola pridelená učiteľka Elena Šimková. Učiteľský zbor sa dňa 19. 2. 1945 zúčastnil na prvej porade v obnovenej Československej republike v Margecanoch, kde vykonal služobnú prísahu. Dňa 20. 3. 1945 boli odoslané MNV škody na škole zapríčinené nemeckým vojskom a Červenou armádou a tiež podaní správa ŠKI v Košiciach o poškodení školy a jej majetku: 20 580 Kčs a 19 485 Kčs.                

   

Školské slávnosti

Začiatky školských rokov sa začínali obyčajne bohoslužbou, po ktorej sa žiaci zhromaždili vo svojich triedach a bol im vyhlásený rozvrh hodín. V škole sa konali aj rôzne kultúrne podujatia. Veľký dôraz v období prvej Československej republiky sa kládol na výročia narodenia prezidenta republiky T. G. Masaryka (7. marec), ktorý sa tešil všeobecnej vážnosti. Na tieto oslavy sa konal bohatý kultúrny program. Oslavy sa konali ešte aj v rokoch 1946 a 1947. V deň smrti prezidenta – 14. septembra 1937 boli vyvesené smútočné zástavy. Vo všetkých triedach bola smútočná hodina, po ktorej deti boli pustené domov a správca školy zvolal konferenciu učiteľského zboru, kde sa zostavil program smútočnej tryzny školy. Dňa 17. septembra si žiaci vypočuli zvláštnu reláciu z rádia od 10.15 do 11. hod., potom sa konala smútočná slávnosť. V deň pohrebu – 21. septembra žiaci boli oboznámení s významom tohto dňa a boli poučení, ako sa majú správať.

Oslavy sa konali aj 28. októbra (vznik republiky – „Deň národnej slobody“), v marci mierové oslavy Československého červeného kríža, 28. marca (spomienka na J. A. Komenského), 4. mája (spomienka na tragickú smrť M. R. Štefánika), v máji deň matiek.

Učitelia so žiakmi nacvičovali rôzne divadelné hry, s ktorými sa potom predstavili - „Čertov mlyn“ - 20. 2. 1927, „Láska zdolá všetko“ - 27. 2. 1927, „Škriatok“ - 18. 4. 1927, „Strašidlo“ – 8. 4. 1928, „Slováci vyhrali“ - 27. 10. 1928, „Zlé jazyky“ – 26. 12. 1929, „Pánik“ a „Oklamaní jarmočníci“ – 2. a 3. 3. 1930, „Učiteľka“ a „Pán Tomáš“ – 29. 6. 1930, „Mikuláš“ a „Sirota Marienka a dvanásť mesiačikov“ – 7. 12. 1930, „Malý drotár“ a „Zmarené námluvy“ – 27.-28. 3. 1932, „Vianoce v horách“ – 25. a 26. 12. 1933, „Tomáš bude prezidentom“ – 8. 3. 1936, „Radosť Štedrého večera“ a „Opozdený štedrý deň“ – 6. 1. 1943, „Sirota“ a „Tri vrece zemiakov“ – 21. 11. 1943.

   

Školské aktivity

Z iných aktivít spomeniem: slávnostné sadenie líp pred školou (17. 4. 1928), výstava výtvarných a ručných prác na počesť 10. výročia vzniku republiky (24. 6. 1928), spomienka na vznik Kráľovstva Srbov-Chorvátov-Slovincov (SHS) (1. 12. 1928), spomienka na 10-ročné jubileum Rumunska (10. 5. 1929), 1000 rokov od úmrtia sv. Václava (28. 9. 1929), prednáška o význame žiarovky (21. 10. 1929), besedy v triedach o prospešnosti mlieka a mliečnych výrobkoch v „mliečnom týždni“ (22.-27. 2. 1931), slávnosť Československého červeného kríža (29. 3. 1931), spomienka smrti slávneho vynálezcu T. A. Edisona (20. 10. 1931), deň sporivosti (15. 11. 1931), slávnosť 1000. výročia prvého kresťanského chrámu v Nitre, poučenie žiakov o hnutí antialkoholizmu, význam letectva a význam sporenia, spomienka na Jozefa Škultétyho, 70. výročie založenia Matice Slovenskej (október – november 1933), spomienka na 15. výročie príchodu československej vlády do Bratislavy a 100. výročie básne „Hej Slováci“ (február 1934), poučenie žiakov o našich menšinách marec 1934), slávnosť na počesť Bedřicha Smetany a Antonína Dvořáka (15. 5. 1934), spomienkový prejav na juhoslovanského kráľa Alexandra I., na ktorého bol spáchaný atentát v Marseille 9. októbra 1934, rozdanie vianočných darčekov od Československého červeného kríža a učiteľského zboru (veľké nadšenie žiakov) spojené s malou akadémiou (23. 12. 1934), poučenie o medzinárodných lyžiarskych pretekoch FIS konajúcich sa vo Vysokých Tatrách (10. 2. 1935), týždeň čistoty a zdravia (8. – 14. 4. 1935), „Matičné dni“ (september 1935), „Krajinský protialkoholický týždeň“  - aj pre dospelých (6. – 13. 10. 1935), spomienka tragickej smrti kráľa Alexandra I. (9. 10. 1935), spomienka na 120. výročie narodenia Ľudovíta Štúra (29. 10. 1935), spomienka na 25. výročie smrti Henriho Dunanta – zakladateľa Červeného kríža (30. 10. 1935), zmienka o odstúpení prezidenta T. G. Masaryka a o voľbe nového prezidenta (18. 12. 1935), rozdanie vianočných darčekov a napísaný ďakovný list Červenému krížu (22. 12. 1935), týždeň čistoty (30. 3. – 5. 4. 1936), „stromková slávnosť“  - vysadené tri lipy pred kaplnkou sv. Jána (19. 4. 1936), slávnosť 52. narodenín prezidenta E. Beneša (máj 1936), oslavy narodenín juhoslovanského kráľa Petra II. (5. 9. 1936), poučenie o význame sporivosti (31. 10. 1936), poučenie o živote a diele A. S. Puškina (január 1937), týždeň čistoty – zakúpené boli 3 umývadlá, každé dieťa malo zubnú kefku a uterák (marec 1937), význam diela A. Bernoláka – žiaci a rodičia prispeli na pomník A. Bernoláka v Trnave (marec 1937), slávnosť 53. narodenín prezidenta E. Beneša (28. 5. 1937), „stromková slávnosť“ (11. 4. 1937), Mikulášsky večierok (5. 12. 1937), oslavy 60. narodenín ministerského predsedu M. Hodžu (január 1938), slávnosť narodenín prezidenta E. Beneša (29. 5. 1938), „stromková slávnosť“ (1938), pietna spomienka na prezidenta Masaryka (14. 9. 1938), 20. výročie Martinskej deklarácie (29. 10. 1938), bohoslužby z príležitosti úmrtia pápeža Pia XI. (10. 2. 1939), „stromková slávnosť“ – boli vysadené 4 lipy pri kaplnke sv. Jána a 8000 kusov smrekov a borovíc s heslom „Využime každú piaď zeme na slobodnom Slovensku“ (16. 4. 1939), „Majáles“ (6. 6. 1939), oslavy po týždni Matice Slovenskej (10. 6. 1939), týždeň pozdravu „Na stráž“ (5. – 12. 10. 1940), 1. výročie zvolenia prezidenta J. Tisa (26. 10. 1940), deň sporivosti (31. 10. 1940), poučenie o zimnej pomoci (8. 11. 1940), oslava slovenskej zástavy (14. 12. 1940), mesiac boja škôl proti alkoholizmu (10. 2. – 8. 3. 1941), 20. výročie smrti P. O. Hviezdoslava prostredníctvom rádia (8. 11. 1941), 100. rokov od narodenia Andreja Kmeťa (19. 11. 1941), Mikulášska nádielka usporiadaná spolu s Hlinkovou mládežou (6. 12. 1942), návšteva kina Slávia v Krompachoch – film „Od Tatier po Azovské more“ (14. 12. 1942), oslavy štátneho sviatku – vzniku Slovenského štátu (13. 3. 1943), 100. výročie uzákonenia spisovnej slovenčiny (23. 5. 1943), „Deň slovenskej rodiny“ (30. 5. 1943),  80. výročie Matice slovenskej (23. 10. 1943), Mikulášska besiedka (5. 12. 1943), oslavy výročia vzniku samostatného štátu (13.-14. 3. 1944), „Deň slovenskej rodiny“ (21. 5. 1944),  „Deň slovenskej prírody“ (6. 6. 1944), oslavy konca vojny (9. 5. 1945).

Iné udalosti

Okrem telesnej výchovy veľká starostlivosť bola venovaná aj výchove k brannosti. Žiaci vykonávali aj pochodové cvičenia. V školskom roku 1943/1944 sa začal vyučovať na školách nový predmet – spoločenská výchova.

Dňa 13. septembra 1937 žiaci všetkých tried pozdravili účastníkov medzinárodných automobilových pretekov, ktoré prechádzali popri dedine.

Dňa 22. marca 1931 bolo založené rodičovské združenie. Schôdzu otvoril správca školy Štefan Cirbus, ktorý poukázal na význam rodičovského združenia pre školu a spoluprácu s ňou. Bol zvolený výbor: Tomáš Hvizdoš – predseda, Ján Kováč – pokladník, Ondrej Majerník, Štefan Kovač, Ján Gmuca – členovia.

V škole sa konali aj zdravotné prehliadky žiakov. Pre osýpky bola škola zatvorená vo februári 1926, v čase 15. 1. – 24. 1. 1929 pre záškrt, v čase 21. 2. – 5. 3. 1929 pre chrípku, v čase 23. 1. – 1. 2. 1933 pre chrípku, v čase 22. 9. – 5. 10. 1933 pre spalničku. V škole boli aj „mliečne akcie“, napr. v školskom roku 1932/1933 dostávalo 41 detí denne ¼ litra mlieka a zákusok. V školskej kronike sú niekde záznamy aj o zomrelých žiakoch. Učitelia a žiaci sa rozlúčili so obľúbenou, milou a dobrou žiačkou 4. postupového ročníka Máriou Šmidovou na pohrebe 24. 1. 1944.

Žiaci boli organizovaní v doraste Slovenského červeného kríža.

V škole sa nachádzala žiacka knižnica. V školskom roku 1926/1927 vzrástla zakúpením 11 kníh v cene 105 Kč. Žiaci čítavali detské časopisy Novinôčky, Slniečko, Priateľ dietok, Mladý život, Naša práca, Život, Naše vojsko, Srdiečko, Mladý Slovák, Nová mládež, Vĺča, Mládež a misie.

V škole sa konali aj rôzne zbierky, napr. šk. rok 1935/1936 - v prospech Slovenskej ligy 51,50 Kč, na Slovenský Aeroklub 50 Kč, „detský deň“ vojenskej zimnej pomoci – vyzberalo sa 134 Ks.

Školské výlety a exkurzie

Na konci, ale niekedy aj počas školského roku sa konali školské výlety, napr. 24. 6. 1926 - Thurzove kúpele v Gelnici, 19. 10. 1926 - Branisko, 25. 6. 1927 - prameň Salvator a Lipovská dolina, 31. 3. 1928 - vychádzka do Krompách na pašiové hry, 30. 3. 1929 - Košice, 19. 6. 1929 - Spišský hrad, Sivá Brada a Branisko, 17. 6. 1930 – vychádzka do susedných obcí Kaľava, Slatvina, Vojkovce, 2. 6. 1931 – vychádzka spolu s richnavskou školou do baníckej obce Žakarovce, 1932 – Kaľava, Lipovce – Kamenná baba, Fričovce – výroba syru na veľkostatku, 1936 – Spišské Podhradie a Žakarovce, 24. 6. 1937 – Vysoké Tatry.

Školské  inšpekcie a úradné návštevy

Školu raz ročne navštevoval školský inšpektor (1926 - 1928 – Ján Šimeček, 1929 - 1930 – Ladislav Čeižch, 1931  - 1939 – Martin Oríšek, 1940 - Ján Štefánik, M. Balažovič – 1943, Ján Šiška - 1947). Dňa 8. mája 1932 z príležitosti vysluhovania sv. birmovania školu navštívil biskup Ján Vojtašák. V novembri 1933 usporiadal Martin Oríšek pre 105 učiteľov z východného Slovenska učiteľskú exkurziu do Zlína. Z Kluknavy sa na exkurzii zúčastnili sa traja učitelia (Anna Cirbusová, Elena Ferková, Margita Hölczová).

   

© Ing. Peter Cenký

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola, Kluknava 43
    Kluknava 43
    053 51 Kluknava
  • riaditeľ: 0915 873 819
    sekretariát: +421 53 447 32 12
    ekonóm :+421 53 447 32 78
    zástupca:+421 53 447 32 12,
    0911 784 763,
    0911 249 627
    elokované pracovisko Richnava: 0910 906 254

Fotogaléria